Choď na obsah Choď na menu
 


Maďarská národnostná politika mala vždy dve tváre: tá prvá sledovala a sleduje razantnú

asimiláciu nemaďarského obyvateľstva, to jest národnostných menšín krajiny, kým tá druhá

bola a je na zastieranie tejto nepeknej skutočnosti vytváraním svojho dobrého imidžu pred

zahraničím. Na každom kroku citujú z pokynov svojho kráľa Štefana (970?-1038), písaných

synovi Imrichovi: Krajina jedného jazyka a jedných zvykov je slabá a krehká, preto

prikazujem ti, syn môj, aby si prichodiacim inej rč i a iných zvykov preukazoval dobrú vôľu

a statočne sa vo i nim choval... , pričom skutočnosťou je, že maďarská národnostná politika

týmito pokynmi sa nikdy neriadila. Naopak, už stáročia sa tu prejavuje vehementné úsilie

o pomaďarčenie všetkých nemaďarských menšín. Medzi dvoma vojnami maďarské učiteľské

zbory v školách na ich slovenských osád zakazovali, aby sa slovenské deti hoci aj na dvore

koly ozvali po slovensky. Za narušenie tohto zákazu deti Slovákov boli prísne trestané

fyzicky, ba miestami aj finančne (napr. Veľká Tarča). Slováci v tomto období boli vystavení

priam apokalypse odnárodňovania. Premenúvali nám osady, ulice, ba dokonca aj mená

a priezviská... Mohli by sme mávnuť rukou, že to je dnes už história. Mohli, keby maďarské

úrady a maďarská národnostná politika s násilnou maďarizáciou medzi časom boli prestali,

keby to dnes u neexistovalo.

Avšak navzdory obrovskému tlaku každodennej propagandy a úsilí o skrášľovanie imidžu

maďarskej národnostnej politiky, napriek rozširovaniu neprávd o situácii slovenskej

národnosti žijúcej v Maďarsku (viď napr. anglicko-maďarskú knihu: THE SITUATION OF

THE SLOVAK NATIONAL MINORITY IN HUNGARY, Budapešť 31. október 1997

s úvodom a podpisom bývalého politického štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády dr.

Csabu Tabajdiho, ktorá od nás dostala aj názov Kniha zapýrená od svojho obsahu), násilné

pomaďarčovanie národnostných menšín tu nikdy neprestalo a funguje aj dnes. Po toľkých

rokoch neprestajnej, neúprosnej a tvrdej maďarizácie rozdiel je už iba v tom, že Slováci

v Maďarsku v súčasnosti u stratili všetku silu sebaobrany, stratili svoje budúce pokolenia,

všade tam, kde žijú, sú u v menšine, a s nesmierne oslabeným vedomím svojej identity

prežívajú posledné chvíle exodu opúšťania javiska svojej slovenskosti. Aj odchádzajúci

 menšinový ombudsman J. Kaltenbach zistil, že Menšiny v Maďarsku zanikajú ,že

maďarský parlament porušuje ústavu nezabezpečením parlamentného zastúpenia menšín ,

že riešenie menšinovej problematiky brzdí nedostatok politickej vôle , že politici

v Budapšti nevenujú vlastným menšinám zlomok tej pozornosti, čo Maďarom za hranicami ..

Situáciu okolo menšinových práv v Maďarsku Kaltenbach nedávno označil za jeden

z chúlostivých bodov procesu integrácie krajiny do EÚ. Z toho všetkého vyplýva, že ak sa tu

nejaký div nestane, odchodom tých ešte po slovensky hovoriacich najstarších ročníkov ostanú

tu už len ich totálne pomaďarčení potomkovia, a svätá vec maďarizácie (citát z knižky Gy.

Szucsa: Pilisszentkereszt és környéke). bude úspešne dovŕšená. Stane sa to v krajine, ktorá

celý svet - a v ňom aj Európsky parlament - presvedčila, že jej národnostná politika je na

svete najlepšia a najspravodlivejšia. čo si s tým potom po ne Európa?

 

 

Malá ukážka z arzenálu podnes používaných spôsobov maďarizácie

1. Prevádzka Grünwaldových strojov .

(Maďarský politik Béla Grünwald svojho času povedal: Stredná škola je ako veľký stroj, do

ktorého na jednom konci hádžeme stovky mladých Slovákov a na druhom konci vychádzajú

Maďari /A Felvidék, 1878, s. 140/).čuduj sa svete, v Maďarsku tieto divné

stroje (mlynčeky?) aj od tej doby nepretržite fungujú na všetkých stupňoch vyučovania.

Niet tu ani jedinej ozajstnej slovenskej školy. Aj tie najlepšie (5 základných a 2 stredné školy)

sú asymetricky dvojjazyčné so silnou prevahou maďarčiny, a v tých ostatných sa všetko

vyučuje po maďarsky, iba slovenčinu v nich vyučujú ako cudzí(!) jazyk. Niekde len štyrom

žiakom! Sú to teda len takzvané slovenské školy a aj tie postupne ubúdajú. Takto vyzerá u nás

slovenský školský systém ! Vyrábajú sa v ňom Maďari z detí slovenskej národnosti.

Osobitnou zvláštnosťou Európy je, že v budapeštianskej slovenskej škole vyučujú prevažne

maďarskí učitelia zo Slovenska, a učia sa v nej miesto na ich detí maďarské deti zo Slovenska, aby sa tu dobre naučili po maďarsky!!! Robí sa to aj napriek tomu, že náš materský štát,  Slovensko, zabezpečuje pre tamojšiu maďarskú menšinu ozajstné maďarské školy, a nedávno dostali aj univerzitu! Kým im nestačí ani to veľa čo im dávajú, nám musí stačiť aj to, že nám len berú.

 

2. Zneužívanie aj našich kostolov na maďarizáciu.

Popri tom, že v každej pôvodne slovenskej osade účinkuje materská a základná škola s dobre

organizovaným maďarským učiteľským zborom, v každej z nich účinkuje aj maďarský farár.

Márne bolo rozhodnuté na II. vatikánskom koncile, že namiesto latinčiny bohoslužobným

jazykom má byť národný jazyk, maďarská cirkev to vyriešila naozaj svojráznym spôsobom:

v našich slovenských osadách bohoslužby sa konajú v národnej reči pána farára, aj keď by

tam bol hneď on sám jediný Maďar. My, Slováci, si nemyslíme, že by maďarizácia spred

oltára bola nášmu pánu Bohu milá. Vypuklou hanbou maďarskej evanjelickej cirkvi je

žalostný stav kostola slovenských evanjelikov na Lutherovom dvore v Pešti, ktorý bol násilne

odpredaný, následne zohyzdený, znesvätený a zhanobený... Dnes je v ňom zariadené

stredisko bojového umenia! Má jedinú vinu : bol slovenský a stojí v Budapešti.

 

 

3. Vyučovanie skreslenej, často protislovenskej, tzv. maďarskej histórie.

A zároveň nevyučovanie histórie slovenskej. Maďarské učebnice dejepisu obsahujú také

pasáže, ktoré sú na nás, Slovákov, nepravdivé a urážlivé. Je nonsens, aby si slovenskí žiaci

v škole museli osvojovať maďarský revizionistický výklad trianonskej zmluvy, ktorú oni

neuznávajú, učiť sa, že Maďari stratili územia dnešného Slovenska a 3,5 milióna Slovákov!

Žili sme predsa v spoločnom štáte a ten štát bol aj náš , nielen ich. Slováci by sa mali aj

v Maďarsku učiť prevažne svoju slovenskú históriu, ak ich nechcú úplne zbaviť svojho

národného povedomia.

 

4. Prevýchova a vymývanie mozgov, výchova renegátov.

Z toho vznikajú Slováci, ktorí paradoxne po slovensky tvrdia, že sú Maďari, k svojim deťom

sa doma prihovárajú len po maďarsky, čo je vlastne automaďarizácia!, to jest maďarizácia

istých rúk: Veď oni sami sa pomaďarčujú, nie my ich maďarizujeme! môžu povedať

z pozadia skutoční maďarizátori.

 

5. Výchova protislovenčinárov.

Sú to takí zvláštni učitelia slovenčiny, ktorí vyštudovali v tom tzv. slovenskom školskom

systéme MR, získali diplom učiteľa slovenčiny, a po tom všetkom medzi sebou sa zhovárajú

len po maďarsky. Ak sa dvaja takí zoberú, aj doma sa zhovárajú len po maďarsky, a vlastné

deti si nenaučia po slovensky hovoriť .Čiže príprava slovenských učiteľov na maďarských

školách je pre Slovákov nebezpečná. Našich učiteľov by mali pripravovať na Slovensku. O to

väčšiu česť si zaslúžia tí naši slovenčinári, ktorí aj napriek tomu sú tohto mena hodní.

 

6. Notorické nedodržiavanie predpisov medzinárodných zmlúv a vlastných zákonov,

vzťahujúcich sa na národnostné menšiny.

Po I. svetovej vojne v Maďarsku ostalo približne toľko Slovákov, ako v Československu

Maďarov (400-500 tisíc). Keď medzi dvoma vojnami maďarská menšina v Československu

bola kultúrne dobre zabezpečená, Slováci v Maďarsku žili v apokalypse šialenstva

bezohľadnej maďarizácie. S výnimkou 3-4 rokov po II. svetovej vojne tento obrovský

nepomer na úkor na ich Slovákov pokračoval. R. 1993 maďarský parlament schválil svoj

národnostný zákon. Rozchýrila sa do sveta obrovská propaganda o jedinečnom, na svete

dosiaľ nevídanom maďarskom národnostnom zákone, pri čom ten zákon dodrží len ten, kto

chce, kto nechce nemusí, veď jeho ignorovanie žiadne právne následky nemá. Nedodržiava ho

ani samotný parlament, ktorý ho schválil, keď v otázke parlamentného zastúpenia menšín už

štrnásty rok ho znemožňuje pre nedostatok politickej vôle. A tak Maďari na Slovensku majú

množstvo poslancov v parlamente, občas aj ministrov, štátnych tajomníkov, ..., a Slováci

v Maďarsku nemajú nič , a do parlamentu môžu ísť len ako turisti, ak si to zaplatia. Niet sa čo

diviť , že počet Maďarov na Slovensku neklesol, kým Slovákov v Maďarsku je už len 39.266.

 

7. Štátom a cirkvou podporovaná zmena etnického zloženia obyvateľstva všade, kde naši

Slováci bývajú.

Článok 16 Rámcového dohovoru RE o ochrane národnostných menšín vraví: Strany sa

zdržia opatrení, ktorými by sa zmenil pomer obyvateľstva v oblastiach obývaných osobami

patriacimi k národnostným menšinám, a ktoré majú za cieľ obmedzovať práva

a slobody... V príkrom rozpore s týmto článkom s podporou štátnych úradov príslušníci

väčšiny masovo sa hrnú do našich osád, skupujú tam pozemky, stavajú si domy, vytvárajú si

celé ulice, stavajú si maďarské sochy, ničia nám všetko čo je slovenské, vydávajú si čisto

maďarské časopisy a znemožňujú vydávanie slovenských, zakladajú si tu krajne pravicové

organizácie, to všetko so zjavným cieľom dosiahnu v našom rodisku väčšinu a opanovať nás.

Robia to po celej krajine úspešne. Mal by si tu pán Hannes Swoboda na čom popásť oči.

 

8. Hrubá a bezohľadná diskriminácia národnostného, teda aj slovenského obyvateľstva

vo svojich vlastných mestách a dedinách.

Keď sa nasťahuje do ktorejkoľvek slovenskej dediny maďarská rodina, môže sa tam skutočne

cítiť ako doma. Deti môžu chodiť do materskej školy, veď je maďarská. Môžu sa učiť

v základnej kole, veď tam vyučuje maďarský učiteľský zbor. Celá rodina môže chodiť do

kostola, pán farár káže po maďarsky, aj keď by hneď bol Slovák ( čo je inak veľmi

zriedkavé)... Aj na dedinskom úrade sa hovorí po maďarsky, aj nápisy sú s minimálnou

výnimkou všade len maďarské. Naopak, miestne slovenské obyvateľstvo vo vlastnej dedine

nemá nič zabezpečené k tomu, aby si mohol zachovať svoju reč a slovenskú identitu. V škole

maďarský duch, v kostole maďarský duch. čo je to, ak nie hrubá diskriminácia Slovákov?

A to napriek tomu, že litera maďarskej ústavy vraví, že takúto diskrimináciu nedovoľuje. Hľa,

v národnostných otázkach v Maďarsku sa beztrestne môže narúšať aj vlastná ústava.

 

O Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov,

o Rámcovom dohovore Rady Európy a ochrane národnostných menšín ani nehovoriac.

 

9. Stavanie maďarských sôch, tabúl, sikulských brán... v našich mestách a dedinách.

Robilo sa to už vtedy, keď v danej slovenskej dedine boli len dvaja Maďari, jeden farár

a jeden učiteľ . Maďarským textom na krížoch, pomníkoch okrem týchto dvoch nikto

nerozumel. Bolo to ešte v Uhorsku. Robia to aj dnes. V Slovenskom Komlóši nedávno

postavili sochu kráľa Štefana. Na podstavci je citát: ... Mert az egy nyelv és egy szokású

ország gyenge és esend ... takto, jednojazyčne! ( Že by chceli byť slabí a krehkí?).

10. Povýšenecké odmietanie princípu reciprocity, t.j. vzájomnosti v riešení národnostných otázok.

Maďari v Československu, resp. na Slovensku boli vždy v nepomerne lepšej, výhodnejšej

situácii, než Slováci v Maďarsku. Tak je to i v súčasnosti. Majú skutočné maďarské školy,

kultúrne inštitúcie, parlamentné zastúpenie doma i v Európskej únii, celý rad novín

a časopisov, vydavateľstvá, ozajstné divadlá, dokonca keď 8 rokov boli vo vládnej koalícii,

mali a 5 ministrov, štátnych tajomníkov, funkcionárov... Z toho všetkého Slováci

v Maďarsku nemajú nič , predsa demarže dostávalo Slovensko a nie Maďarsko, predsa

delegácia poslanca Európskej socialistickej strany Hannesa Swobodu monitoruje úroveň práv

menšín na Slovensku a nie v Maďarsku. Samozrejme, že táto situácia výsostne vyhovie strane

maďarskej, ale nesmierne uráža a ponižuje Slovákov. Na Slovensku žijúca Maďarská menšina

sa nechce dostať na úroveň Slovákov v Maďarsku, a v Maďarsku niet politickej vôle dať také

možnosti tu žijúcim Slovákom, aké má ich menšina na Slovensku. Preto to živelné odmietanie

inak ľudského, spravodlivého princípu vzájomnosti, t.j. reciprocity.

 

10. Používanie svätej jednostrannosti. Maďarské úrady veľmi dobre vedia, čo potrebuje

národnostná menšina k záchrane a zachovaniu svojej reči, kultúry a identity. Urobia všetko

možné, aby to ich menšiny v okolitých štátoch mali. Keď hovoria o menšinách, v dobrom

myslia len na tie svoje maďarské. Posielajú im každoročne miliardy z rozpočtu, v ktorom oni

ani haliera nemajú, veď nie tu platia dane. Pokyny kráľa Štefana sem alebo tam, svoje

povinnosti k inojazyčným menšinám žijúcim v Maďarsku vykonávajú mimoriadne skúpo.

Z vysokých daní, ktoré tu odvádzame do štátneho rozpočtu, sotva sa nám späť niečo vráti na

podporu našej kultúry. štát je mimoriadne bohatý, keď treba podporovať svojich za hranicami,

a chudobný ako kostolná myš , keď ide o podporu menšín žijúcich na jeho území. Preto náš

jediný týždenník, rozhlasová a televízna polhodinka, ... len živoria a sú občas na pokraji

zániku, ako tiež naše organizácie a časopisy, ktoré už pre nedostatok financií museli zaniknúť .

Maďarskí politici aj sami sú si vedomí tejto slabej stránky ich národnostnej politiky, keď za

vzor pre okolité štáty odporúčajú stále Južné Tirolsko, Katalánsko, Fínsko, no nikdy nie

Maďarsko. Je to aj nepriame uznanie svojej mimoriadne zlej národnostnej politiky.

 

Summa summarum: maďarské učiteľské zbory, maďarskí kňazi v každej slovenskej osade,

maďarské noviny, sochy, sikulské brány a nadpisy, diskriminácia nemaďarského obyvateľstva,

zvýhodňovanie Maďarov na úkor národnostných menšín, vytváranie všade maďarskej

prevahy nad menšinami, a hlavne nedopusti , aby si mladé menšinové generácie zachovali

svoju kultúru a jej základ, svoju reč . Bohatstvo pre svojich a chudoba pre nás... To je skutočná tvár maďarskej národnostnej politiky. V zrkadle týchto skutočností je veľmi otázne, či predstaviteľ práve tejto krajiny, signatár onej Knihy zapýrenej od svojho obsahu Csaba

Tabajdi, je ten najvhodnejší na funkciu hlavného rozdeľovača menšinovej pravdy

v Strasbourgu. Nie všetci Maďari majú takýto prístup, ale tí, ktorí sa takto správajú voči

menšinám, skôr či neskôr sa budú musieť naučiť nielen dobre žiť v Karpatskej kotline, ale aj

ľudsky spolunažívať s ostatnými národmi našej spoločnej Európy.

 

V záujme uspokojivého vyriešenia vyššie načrtnutých, ale aj nenačrtnutých, ale

                                  v skutočnosti existujúcich problémov

 

 

                                                ŽIADAME

               vládu Maďarskej republiky a Maďarský parlament:

1. Aby Zákon LXXVII. z roku 1993 o právach národných a etnických menšín spolu

s národnosťami prepracovali na skutočný menšinový zákon, ktorý bude obsahovať nie iba

prázdne slová, ale aj konkrétnu pomoc menšinám, a tiež aj sankcie proti tým, ktorí menšinový

zákon nie sú ochotní dodržiavať .

 

2. Aby tam, kde žije národnosť bola nie takzvaná, ale skutočná národnostná materská i

základná kola.

 

3. Aby národnostné stredné školy boli nielen takzvané, ale skutočné a v počte primeranom

národnosti.

 

4. Aby národnostné samosprávy boli nie takzvané, ale skutočné, materiálne i finančne

dostatočne zabezpečené z daní odvádzaných od členov danej národnosti.

 

5. Aby národnostné vysielanie Maďarského rozhlasu a Maďarskej televízie boli na úrovni

financované, technicky zabezpečené, samostatne hospodáriace jednotky.

 

6. Aby aspoň ten náš jediný slovenský týždenník bol počtovo rozšírený, materiálne nie iba

spolovice ale celkovo štátom zabezpečený.

 

7. Aby naše dve divadlá boli nielen do sveta propagované, ale aj v skutočnosti existujúce

celky: divadelný súbor + budova + finančné zabezpečenie ich fungovania.

 

8. Aby štát bez zvyšku plnil svoje povinnosti voči menšinám žijúcim na jeho území

vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, chárt, dohovorov, z maďarskej ústavy a z národnostného zákona.

 

 

                         Vládu Slovenskej republiky a Slovenský parlament:

Aby v otázke zabezpečenia požiadaviek maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej

menšiny v Maďarsku prešli na princíp vzájomnosti, a aby tak dosiahli dostatočne vyváženú,

rovnakú úroveň zabezpečenia týchto dvoch národnostných menšín.

 

                                                Európsky parlament:

Aby v nádeji zmierenia existujúcich nepokojov medzi Maďarmi a Slovákmi nepodľahol

dezinformáciám o stave maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku,

ale aby sa o skutočnej pravde presvedčil na mieste činu a meral rovnakým metrom na oboch

stranách. Ak nechceme zbytočne zvyšovať napätie a roznecovať vášne, potom problémy

národnostných menšín musíme riešiť na oboch stranách rovnako.

 

 

Budapešť  6. december 2007 Gregor Papuček