Niečo o maďarizácii v 21. storočí
15. 12. 2010
Je mi veľmi úzko, moja matka 94 ročná nar. v 1916 v Békéscsabe ako Slovenka musela chodiť do maďarskej školy, lebo po 2 svetovej vojne už v Békéscsabe zrušili slovenské školy. Môj druhý bratranec n...arodený tež v Békéscsabe žijúci v Nesvadoch, bol bitý v škole, lebo žil na osade, kde hovorili doma po slovensky a ono dieťa slovenských rodičov sa nemohlo inde naučiť po maďarsky len v škole, nakoľko reč maďarov neovládal len sa ju musel učiť, bili ho, lebo si mysleli, že nechce hovoriť ich rečou. Teraz v lete nás navštívili moje 2 sesternice aj so synom a nevestou z Békéscsaby. Sesternice síce vedia ešte po slovensky, ale nakoľko nevesta ani syn ing. už po slov. nehovoria museli sme sa s nimi rozprávať po maď. My Slováci dokážeme sa prispôsobiť, ale maďari? to je vždy nulové. Minulý týždeň bol v našej dedine pán Bugár a včera ešte boli v našom kultúrnom dome na Slovensku maďarskou trikolórou vyzdobené viaceré stĺpy, neviem pravda odkedy, len môj manžel bol na schôdzi dôchodcov a videl to. Dokonca sedel pri manželskom pári, kde manželka čistá Slovenka už tiež hovorí po maď. , lebo inak by sa s ostatnými susedmi a ľuďmi v našej dedine nemohla dorozumieť. My sme si svoju dcérku chceli dať do slovenskej škôlky , vtedy tam išli do škôlky aj deti slovenských učiteľov, ale nám bolo povedané, že sme neskoro zapísali dcérku, preto zo 4 tried novootvorenej škôlky nemohli otvoriť 1 čisto slovenskú triedu. My sme predtým nosili 3 km denne ostatné naše deti do škôlky, na druhom konci našej dediny aby boli v slov. triede. tam bola 1 maď. a 1 slov. trieda. Tak isto nevesta, ktorá nevie po maď. si svoje deti radšej nosí do slovenskej dediny do škôlky, nakoľko tam si je istá, že naše vnúčatká sa budú rozprávať v rodnej materinskej reči slovenskej na území našej Slovenskej republiky.Otca som mala maď. národnosti, ale ten rukami nohami sa chcel so Slovákmi dorozumieť.Tešilo ho, ak sa mu to podarilo. Tu je takých ľudí málo. Je to tá naša z predcházajúcich tv dávnejších relácií, dedina Marcelháza - Marcelová. Predstavte si ako nám to bolo nepríjemné, keď na konci našej dediny dali tú tabuľu a my sme čakali svata z Liptovského Hrádku. Polícia riadila premávku do dediny z Komárna. Aby sme svata mohli prijať do nášho domova, museli sme mu ísť naproti na kraj dediny, aby k nám trafil, lebo sme nevedeli, či ho vôbec do dediny vpustia. Nakoľko je kresťan nebral to tak tragicky, ale na území nášho štátu sa dejú takéto čudné veci, žiaľ. Som rada, že naši štátnici sa už zobúdzajú a robia kroky, ktoré mohli urobiť už oveľa skôr. Veď my tu na juhu akoby sme nikomu nechýbali . Maďari si sťažujú ich celý svet počuje a nás utláčaných Slovákov, či už moju matku a druhého bratranca v Maďarsku, ale aj na vlastnom území na Slovensku kto počuje? Náš silný Boh a to nás teší, lebo On nám i naším krivdám najviac rozumie, ľudia tu ani veľmi o tom vedieť nechcú . Budem sa tešiť štátnej hymne na našich školách, veď Ujko môjho manžela Slovák žijúci v Ausrálii, hovoril nám včera telefonicky, že tam sa žiadne zasadnutie nezačne , kým nezaznie štátna hymna , nech sú tam akékoľvek národnosti musia to rešpektovať! Aj moja dcéra žijúca v Nemecku keby neovládala štátny jazyk nemá prácu! Nevadí,kto akej je národnosti, ale tam je to celkom normálne, prečo by malo byť na Slovensku na juhu normálne, aby tu boli maď. trikolóry? Lebo starosta a pán Bugár si to tak prajú a naši štátni predstavitelia si to ani neprídu pozrieť, im je to jedno?